Dejiny sveta

Dejepis

Skúmaniu, poznávaniu a výkladu minulosti sa venuje dejepis. Po prvýkrát sa pojem „dejepis“ objavil v diele gréckeho spisovateľa a filozofa Herodota (484 - 430 pred Kr.), ktorého označujeme za zakladateľa - „otca dejepisu“. Herodotos použil slovo „historiá“ vo význame „výskum“. Herodotove Dejiny sú prvým zachovaným dielom gréckej historiografie. Opísal v nich vojenský konflikt medzi Perzskou ríšou a Gréckom, známy ako grécko-perzské vojny. Okrem konfliktu opísal aj predchádzajúce udalosti, dejiny národov (Médi, Peržania, Egypťania, Skýti, Gréci), ktorých sa konflikt týkal a opisy krajín, ktoré poznal z vlastných ciest (Malá Ázia, Egypt). Zaujímal sa však aj o príčiny a vplyvy udalostí. Dielo rozdelil do deviatich kníh a každú nazval menom jednej z múz (múzy = grécke bohyne, ochrankyne umenia a vedy). Múzou dejepisu a ochrankyňou historikov bola Kleió. 

                          Socha Herodota vo Viedni                                    Kleió, múza dejepisu (Pierre Mignard)

Poznanie minulosti

Minulosť - dejiny poznávame z rôzných zdrojov. Sú to predmety, obrazy, fotografie, písomnosti atď. - nazývame ich historické pramene. Tie môžu byť hmotné, obrazové, písomné, tradičné a audiovizuálne. S historickými prameňmi pracujú historici, archeológovia, archivári a iní odborníci na históriu. 

• písomné pramene - a) úradné pramene (buly, edikty, zákony ...)

                                        b) súkromné pramene (listy, denníky ...)

                                        c) rozprávacie pramene (kroniky, letopisy...)

• hmotné pramene - často sú staršie ako písomné, sú veľmi dôležité najmä pri skúmaní období pred vznikom písma (napr. stavby, šperky, náradie, zbrane, kostry ...)
• obrazové pramene - obrazy, mapy, schémy, plány ...
• tradičné (ústne zachované) - dedili sa z generácie na generáciu (napr. tradície, mytológia, ústna slovesnosť - povesti, príslovia, porekadlá ...)
• audiovizuálne - najmladší pramenný materiál (napr. fotografie, dokumentárne filmy, videozáznamy ...)

Pomocné vedy historické

Pri práci historikov, okrem historických prameňov, im pomáhajú aj pomocné vedy historické.

Patrí sem:

Archeológia

Archeológia je veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou a interpretáciou artefaktov, architektúry, ľudských pozostatkov a historického reliéfu. Slovo „archeológia“ vzniklo z gréckeho „archaios“ - pradávny a „logos“- slovo. Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy. Je najvýznamnejšou vedou informujúcou o ľudskej minulosti pred vynájdením písma a umožňuje sledovať prejavy ľudskej kultúry v starovekých, stredovekých a novovekých spoločnostiach.

      Archeologický výskum v Egypte                         Archeológovia                Archeológické nálezisko Knossos na Kréte

Paleografia

Paleografia je veda, ktorá sa zaoberá vývojom písma, číslic a ďalších grafických znakov, akými sú ligatúry a skratky. Ďalej skúma spôsoby písania, vývoj písacích látok a pod. Patrí medzi najdôležitejšie pomocné vedy historické, pretože je nevyhnutná pre čítanie starých rukopisov. Tento pojem vznikol z gréckeho „palaia grafé“, čo znamená staré písmo. Pôvodne skúmala predovšetkým texty písané latinkou bez ohľadu na použitý jazyk. Postupne sa jej zameranie rozšírilo aj na ďalšie písma (grécke, písma slovanských jazykov atď.). Preto sa paleografia rozlišuje podľa toho, aké písmo skúma: latinská, grécka, ruská, arabská a pod. V 9. storočí sa na území Veľkej Moravy používala hlaholika, ktorá bola odvodená od gréckeho písma. Neskôr ju nahradilo latinské písmo. V stredoveku sa najviac používal typ karolínskeho písma, ktoré bolo neskôr nahradené bastardou a gotickým písmom. V období humanizmu vzniklo tzv. humanistické písmo, antikva a novogotické písmo.

                     Egyptské hieroglyfy                     Karolinská minuskula                       Humanistické písmo

Diplomatika

Diplomatika je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom úradných písomností. Tieto dokumenty hodnotí jak z hľadiska vonkajšej úpravy a vnútornej úpravy, tak z hľadiska kultúrneho a sociálneho prostredia, z ktorého tieto písomnosti vzišli. V neposlednom rade sa tiež zaoberá právnym prostredím inštitúcií, ktoré tieto dokumenty produkovali. Okrem toho študuje pravidlá zhotovenia úradných písomností a určuje postupy overovanie pravosti týchto písomnosti. Názov vznikol z latínskeho termínu pre listinu - „diploma“, ktorý je odvodený z gréčtiny. Toto označenie vychádza z formy listín, vydávaných rímskym senátom cisárskym kuriérom alebo vyslúženým vojakom - text bol písaný na dve a viac navzájom spojených voskových doštičiek. 

                  Darovacia listina Grófa z Abingdonu                                 Listiny zo starovekého Ríma

Chronológia

Chronológia je veda, ktorej predmetom skúmania je meranie času a spôsoby a prostriedky k tomu využívané. Stanovuje objektívne jednotky času (tzv. astronomické cykly) a sleduje spôsoby delenia a merania času v rôzných kultúrnych okruhoch v priebehu ich vývoja. Zaoberá sa juliánskym kalendárom, gregoriánskym, moslimským, židovským, datovaním podľa kresťanských sviatkov, podľa prírodných úkazov. 

Sfragistika

Sfragistika je veda, ktorá všestranne skúma znaky pečatí pre účely ich klasifikácie a zároveň ich celkový vývoj ako historický prameň vo všetkých jeho súvislostiach. Ďalšia jej dôležitá úloha je je tiež overovanie a datovanie dokumentov, najmä v stredoveku, podľa použitej pečate. Svojou povahou je preto sfragistika úzko spätá s diplomatikou. Názov tejto disciplíny pochádza z gréckeho slova „sfragis“, čiže pečať. Prvý záujem na kritické skúmanie pečatí ako overovacieho prostriedku priniesol v roku 1681 benediktínsky mních Jean Mabillon. Jednalo sa o jeho reakciu v konflikte tzv. diplomatických vojen, čiže spor o pravosť niektorých listín, ktoré viedol s jezuitom Danielom Papenbrochom. Plný rozvoj sfragistiky potom nastal v polovici 19. storočia pri zhromažďovaní a sprístupňovaní stredovekého diplomatického materiálu.

                 Stredoveká pečať                                  Pečať obce Ľubica                      Typár pečate mesta Náchod

Heraldika

Heraldika je veda, ktorá skúma erby, ich vývoj, používanie a umenie ich vyhotovovať, ako aj právo používať ich. Právo používať erb, čiže držať znak a dediť ho, mali právnice aj fyzické osoby. Samostatnou pomocnou vedou historickou sa stala až v polovici 19. storočia. Zahrňuje v sebe aj štúdium vzniku znakov. Neskúma len šľachtické erby, ale aj znaky štátov, miest a korporácií. Spolupracuje najmä s vexilológiou (náuka o vlajkách), sfragistikou, genealógiou a dejinami umenia. Rôzne znaky a znamenia si maľovali bojovníci na svoje štíty už v staroveku (Číňania, Egypťania a Peržania). Nejednalo sa však o erby v zmysle heraldickom, pretože je dokázané, že ich funkcia bola iba dekoratívna. Heraldika vznikla až v 12. storočí, kedy sa v rokoch 1135 až 1155 objavujú prvé znaky vo väčšine európskych zemí (Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko). 

                        Erb Košíc                                       Stredoveký erb                             Znaky Českej republiky

Genealógia

Genealógia alebo rodopis je veda skúmajúca vývoj rodov a vzťah medzi rodovo príbuznými jedincami. Prezentuje aj s tým súvisiace biologické, historické, sociologické a právne dôsledky. Rodopisné bádanie vychádza od jedinca/príslušnika rodu, buď ako ploditeľa (rodiča) alebo splodeného (zrodeného) a podľa toho skúma jeho rodinné vzťahy k predkom alebo k potomkom. 

Numizmatika

Numizmatika je veda, ktorá skúma mince a papierové platidlá a príbuzné pamiatky. Úlohou numizmatiky je aj štúdium dejín cien a miezd a starostlivosť o hmotný materiál - mince, medaily, účelové známky, plakety, žetóny a ďalšie hmotné pramene, ktoré majú s numizmatikou súvislosť. Numizmatika má názov z gréckeho „nómisma“, čiže v preklade „peniaz“. Numizmatika sleduje predovšetkým kovové peniaze, čiže mince, ktoré sú dôležitým prameňom pre poznanie ekonomických, právnych, politických, sociálnych a kultúrnych pomerov doby, v ktorej vykonávali funkciu platidla. Numizmatika úzko súvisí s paleografiou, epigrafikou (veda o nápisoch), heraldikou, genealógiou, chronológiou a politológiou.

                       Rakúsko-uhorská koruna                       Rímsky dinár                       Košický zlatý poklad

Metrológia

Metrológia je veda zaoberajúca sa meraním, meracími jednotkami a metódami, technikou merania alebo meradlami. Obsahuje všetky znalosti a činnosti týkajúce sa merania (náuka o meraní). V súčasnosti predstavuje metrológiu vyspelú vedeckú a technickú disciplínu, nevyhnutnú pre vyspelú spoločnosť, jej hospodárstvo a ekonomiku. Názov je odvodený z gréckych slov „metron“ = meriať a „logos“ = náuka. 

Členenie dejín

Priestorové členenie dejín

• všeobecné - univerzálne dejiny (napr. dejiny sveta, dejiny Európy, dejiny Ázie ...)
• národné - dejiny jednotlivých štátov a národov (napr. dejiny Slovenska, dejiny Českej republiky, dejiny Poľska ...)
• regionálne - dejiny jednotlivých územných celkov (regiónov, miest, dedín) (napr. dejiny Košíc, dejiny Bratislavy ...)

Vecné členenie dejín

• podľa určitej oblasti ľudskej činnosti (napr. dejiny politiky, kultúry, vedy, techniky, štátu ...)

Chronologické členenie

• opis udalostí, ako za sebou nasledovali v čase
• zaviedol sa už v počiatkoch histórie ako vedy
• historici rozdelili dejiny na viaceré obdobia - periódy, oddelené významnými historickými medzníkmi
• tzv. periodizácia dejín
• za medzníky zvyčajne vybrali významné politické udalosti

Pravek

• 4 mil. rokov pred Kr. - 3 tis. rokov pred Kr.
• medzník: vynález písma

Starovek

• 3 tis. rokov pred Kr. - 476
• medzník: zánik Západorímskej ríše

Stredovek

• 476 - 1492
• medzník: objav Ameriky Krištofom Kolumbom

Novovek

• 1492 - 1789
• medzník: Veľká buržoázna francúzska revolúcia

Moderné dejiny

• novšie dejiny: 1789 - 1918 / medzník: 1. svetová vojna
• najnovšie dejiny: 1918 - koniec 20. storočia
• súčasné dejiny: 21. storočie